Je predseda vlády Robert Fico na odchode z politiky? Čo Slovensko, národ a štát, ktorý zanechá?

Prof. Jaroslav Husár jeden z najvýznamnejších Slovenských ekonómov s reálnou praxou nie len za katedrou univerzity pred pár dňami vo svojom článku o istotách v Slovenskej ekonomike  poukázal na vedením Európskej únie nedávno podpísanú „Obchodnú dohodu s USA a jej dôsledky, ktorá možno dočasne zmierni obchodnú a ekonomickú neistotu priemyslu EÚ. Americké clá však budú európsku ekonomiku a hospodársky rast brzdiť. Ukazuje sa, že táto dohoda na čas odvrátila otvorenú obchodnú vojnu medzi USA a Európou. Ústupky zo strany Európskej únie dočasne zabránili eskalácii problému a ďalšiemu rastu cien v Európe. Firmy s rozumným vedením využili situáciu a pred zavedením ciel sa predzásobili, čo dočasne nafúklo štatistiky ekonomického rastu. Neistota pozitívneho ekonomického rastu v Eurozónenezmizla a riziká ekonomického prepadu ostávajú. Obchodná dohoda medzi USA a EÚ zažehnala hrozbu vyhrotenej obchodnej vojny. Obchodno-ekonomická vojna medzi USA a Európskou úniou sa zatiaľ nedotkla farmaceutického a elektrotechnického priemyslu. Len zatiaľ! Európska únia je stále v polohe defenzívnej politike ústupkov a odvetné clá Američanom nezaviedla. Kompromis nateraz ochránil domácich spotrebiteľov pred rastom cien ale vzhľadom na ťažko predvídateľnú nestabilnú politiku Donalda Trumpa a spol. voči EÚ sa výhľad rastu ekonomiky eurozóny zásadne nemení, resp. zrejme bude v sinusoide pokračovať pozvoľný pokles a úpadok. Ak EÚ aj dočasne udrží mierny rast okolo 1 % ročne, stále je tu negatívny efekt  zavedených ciel, ktoré môže americká administratíva kedykoľvek zmeniť v neprospech EÚ, pretože Američania už zjavne nemajú záujem o rozvoj a záchranu štátov EÚ, keď spustili politiku America First vedúcej k podpore návratu priemyslelnej výroby a výdoja späť do USA. Toľko z vyjadrenia Prof. Husára.

V USA sa teraz mnoho mení vo vnútornej a v zahraničnej politike, pretože pochopili, že sa topia v obrovských ekonomických problémoch hroziacich rozkladom samotnej konfederácie pretože tiež pochopili, že svetovláda je veľmi drahý špás bez vlastných zdrojov tvorby hodnôt, tvorby peňazí, ktorými môžu udržiavať a rozvíjať svoju golobálnu moc nad svetom. Toto skončilo a teraz sa počas úpadku hospodárstva a ekonomiky snažia zachrániť a pozliepať z rozbitého taniera hegemóna moci nad svetom čo sa ešte dá avšak na úkor najväčšieho doterajšieho konkurenta, Európy, resp. Európskej únie, ktorú vydoja ako ona vydojila štáty bývalého východného bloku okrem Ruska. Američanom EÚ bude strategicky vyhovovať len v prípade vojny proti Rusku rukami a vojakmi EÚ a nákupom predražených surovín, energií a morálne a technicky zastaraných amerických zbraní, teda z ekonomických výnosov predaja a novej závislosti EÚ na USA, ktorými sa bude znižovať extrémny americký dlh. Napriek dočasnému optimizmu finančných trhov v EÚ však riziká jej nestability zostávajú a zrejme za súčasného správania vodcov EÚ aj porastú.

Čo sa týka samotnej obchodnej dohody medzi EÚ a USA vidím to tak, že v podstate doposiaľ dominantné západoeurópske štáty stratili pre svet a hlavne pre USA význam a vodcovia EÚ Američanom podpíšu už čokoľvek. V podstate, čo vidíme aj na Slovensku, nadnárodný finančný kapitál – globalisti sa odtrhli od svojho národného pôvodu a začal ničiť menších priemyselných a poľnohospodárskych výrobcov a spracovateľov sústredených v Európe. Po úplnom zničení priemyslu a poľnohospodárstva v štátoch východnej Európy okrem Poľska, Maďarska, Srbska a Ruska, teraz všetko ničí hlavne v Nemecku, Francúzsku a v Británii.    Politika USA má hlavný cieľ, ekonomicky a hospodársky Západnú Európu aj s jej východoeurópskymi satelitmi úplne zničiť a preformátovať jej štáty a národy na bezvýznamnú masu, ktorá je stále viac neschopná konkurovať USA. Potom by malo nasledovať opäť Rusko a Čína s Venezuelou, ale to bude prakticky bez jadrového konfliktu nemožné. Sekundárny cieľ Trumpa a spol. je preniesť najvýznamnejší európsky priemysel, vedcov a vývojárov z Európy s ostatného sveta do USA, čo sa im aj pomerne slušne darí ale nie celkom podľa predstáv, pretože naopak Rusko a Čína sú pre firmy a odborníkov stále viac a viac lákavejšie ale hlavne bezpečnejšie. Asi najhlavnejší problém pre odborníkov z Európy je jazyková a kultúrna výraznejšia rozdielnosť oproti jazykovej a kultúrnej blízkosti s prostredím v USA.  V podstate sme svedkami toho, čo Lenin predvídal vo svojom diele „Imperializmus, najvyššie štádium kapitalizmu“ po ktorom nastúpi požieranie samého seba a jeho zánik…

Aktuálna Nemecká vláda si láme hlavu ako zachrániť nemecký automobilový priemysel, ktorý sa zvíja v predsmrtných kŕčoch po dávkach zelenej politiky, po samovražednom ideologickom odpojení sa od lacných ruských surovín a energií a po príleve lacnejších a stále viac kvalitnejších čínskych automobiloch. Prakticky sebevražedné a hlúpe nadradenie Rusofóbie a ideológie nad potreby nemeckého priemyslu odhalilo podstatu a pravdu o bývalej nemeckej a európskej hospodárskej prosperite založenej na lacných surovinách a energiách zo Sovietskeho zväzu, terajšieho Ruska a Číny. Teraz Nemci a Bruselskí mudrlanti hľadajú spásu v rôznych alternatívnych zdrojoch dovozom hlavne z USA, ktoré mnohé z týchto zdrojov len obchodne sprostredkovávajú od Rusov a Číny za niekoľko násobne vyššie ceny… Nemci a Európska únia si takto spôsobili pomalú hospodársku smrť z ktorej nebude návratu pretože pomocnú ruku v podobe diplomatických a obchodných rokovaní s Ruskom principiálne odmietajú, lebo dúfajú, že eskalácia vojnového napätia s Ruskom im umožní oživiť svoje ekonomiky investovaním do výroby zbraní a vojny, ktorá by im mohla priniesť víťazstvo nad Ruskom a jeho zdroje prakticky zadarmo… Nie je to nič iné ako mokré sny a delenie koláča bez koláča, pretože ich vodcovia nepoznajú ešte úplný dopad straty bývalých ekonomických a hospodárskych istôt a nepoznajú a nechcú poznať aké riziká ich čakajú vo vojne proti Rusku bez ohľadu na to, ako túto vojnu nakoniec vyprovokujú a zdôvodnia svojmu prebúdzajúcemu sa obyvateľstvu z viery vo svoje doterajšie vlády a inštitúcie.

Preto aj pre nás vyplynula nedávno položená otázka prof. Jaroslava Husára v jeho reminiscenciách o ekonomickej istote cit.:

• „Aké istoty budovala EÚ? Máme ich?
• EK nezveľaďovala ekonomiky EÚ?
• Zaujímala sa o optimálnu cestu rozvoja ekonomických systémov, o čom sú celé knihy?
• Zaujímala sa o všeobecnú ekonomickú rovnováhu a ekonomickú dynamiku?“

Dovolím si odpovedať, že EÚ od svojho vzniku nebudovala a nezveľaďovala žiadne ekonomické a hospodárske istoty a žiadny jej členský štát nemá istoty, má len istotu ožobračovania, bankrotu a zániku štátnosti.  Na ďalšie dve otázky sa mi núka len odpoveď, že Bruselskí EÚ úradníci sa sotva zaujímali o optimálnu cestu rozvoja podľa ekonomických systémov a o všeobecnú ekonomickú rovnováhu a ekonomickú dynamiku, pretože by o tom museli niečo vedieť a ak by o tom niečo vedeli bolo by to aj vidieť… Zato sa hodne starajú ako pomaly a isto hospodársky a ekonomicky odrovnať východné štáty EÚ a nahnať ich do vojny proti Rusku podobne ako to spravilo nacistické Nemecko počas druhej svetovej vojny.

Problém je v tom, že v anglosaských národoch je až geneticky zakódované byť nadradeným a žiť na úkor dobitých podmanených národov, ktoré „bohabojne“ navštívili so zbraňou a perom so zmluvou na popis o podrobení sa. Jedine koho sa im nepodarilo vyše 500 rokov úplne podmaniť a zlomiť sú Slovania, ale hlavne ich terajšie jadro Rusko.

Situácia rozkladu hospodárstva a ekonomiky Európskej únie vďaka svojej nadradenosti, neznalosti a uprednostnením ekonomického profitu nad riadením základného, peniaze produkujúceho priemyslu speje k úplnému bankrotu, pretože tak ako Slovensko ani západoeurópske štáty nezachovali svoju vysokú úroveň vo vzdelávaní, priemyselnej výrobe, v kultúre a kresťanskej ideológie ale nahradili ju liberalizmom, zdeformovanou demokraciou, katolicizmom a ďalšími importovanými náboženskými ideológiami, ktoré môžeme považovať skôr za politické strany ako náboženské skupiny, ktorými už nezvratne zničili základy starej konzervatívno-pokrokovej Európy. Tá Európa tu už nie je, je pomaly a isto nahradzovaná novovytváranými národmi a štátmi, ktoré prinesie III. európsky konflikt, možno naozaj ostrý so zbraňou v ruke a raketami, alebo ako už rozbehnutý na ekonomickom, hospodárskom a diplomatickom bojisku na pozadí za kulisou  ukrajinského bojiska.

Chcem teda povedať, že veda-neveda, mocichtivých politikov absolútne nezaujímajú ekonomické modely, poučky a pravidlá, poznajú len pravidlo moci a k moci sa môžu dostať len podvodom, alebo prevratom a udržať si ju môžu len silou a agresiou, ktorá ich napokon sama pohltí, pretože nerešpektujú zdravý sedliacky rozum, že ak chcem niečo jesť, musím niečo zasadiť a obhospodarovať, nie to ešte rešpektovať alebo riadiť sa vedeckými poznatkami a radami. Keď im ich systém riadenia nefunguje, tak si požičajú peniaze a zapredajú územie, ktoré si vydobili…   

Žiaľ politici nie len na Slovensku, ale ukazuje sa, že v celej Európe okrem Maďarska nemajú tušenie o riadení hospodárstva a ekonomiky nimi spravovaných štátoch a stále menej je aj mysliacich odborníkov, ktorí by to ešte zvládli ale nie sú pri moci ani len ako poradcovia a nie sú z radov generácie politikov narodených a vzdelávaných po roku 1990, ktorí „presne vedia aká krutá bola totalita od konca šesťdesiatych rokov min. storočia a aká katastrofálna bola hospodárska, ekonomická a sociálna situácia v Česko-Slovensku do prevratu r. 1989“ a ako správne teraz krvopotne zachraňujú Čeko a Slovensko…

Všetky vlády na Slovensku po roku 1995 len tápajú ako riadiť hospodárstvo štátu a štát samotný! Nemali a nemajú identifikované žiadne potenciálne hrozby z rozhodnutí, ktoré chcú vykonať, alebo už vykonali, čo dokazujú aj všetky doterajšie konsolidačné opatrenia počnúc vládou Jozefa Moravčíka… Prečo je tomu tak?

Pretože poprevratoví „politici“ bez akejkoľvek dlhoročnej reálnej praxe v riadení podnikov alebo vôbec skupiny ľudí, bez skúseností čosi systémovo a koncepčne plánovať, riadiť a kontrolovať, svoju neznalosť a prisvojené ideály naprogramované školeniami v Aspene, Oxforde, Cambridgi a iných spravodajsko liberálne riadenými inštitúciami aj na Slovensku nazvali politikou a túto politiku nadradili nad udržanie, budovanie a rozvíjanie hospodárstva štátu, ktoré prevzali od predchádzajúcich vlád. Vulgárne poviem, poprevratoví „zamatoví nepolitickí politici“ prežrali a vydrancovali hospodárstvo do špiku kosti až nezostalo nič, mysliac si a veriac, ako dobre pre národ a štát v zmysle slávneho Schwabovho vyhlásenia „zbavíme Vás majetku a budete šťastní“,  spravili…

Predložím súčasným politikom otázky prof. Jeroslava Husára, s ktorými sa plne stotožňujem a ktoré ma inšpirovali k napísaniu tejto mojej úvahy:

• Kto vybudoval školské budovy s telocvičňami a ihriskami?
• Kto zabezpečil naozaj bezplatné školstvo na všetkých stupňoch?
• Kto vybudoval pionierske domy a staral sa o aktivity mládeže vo voľnom čase?
• Kto vybudoval nemocnice a polikliniky?
• Kto vybudoval zdravotné strediská takmer v každej obci? 
• Kto postavil rekreačné zariadenia?
• Kto postavil zimné hokejové štadióny, futbalové štadióny, športové haly, plavárne a iné športové zariadenia?
• Kto vybudoval bezprašné cesty tak, aby bolo spojenie do každej dediny?
• Kto vybudoval železničné trate, kto ich elektrifikoval?
• Kto zabezpečil lacné spojenie autobusmi do každej dediny od rána do polnoci?
• Kto poskytoval zľavy na dopravu pre študentov a pracujúcich?
• Kto elektrifikoval krajinu?
• Kto nastaval vodné a tepelné elektrárne?
• Kto plynofikoval krajinu?

Neboli to istoty? A dôkaz, že ekonomika fungovala? Pýta s a prof. Husár.

Na všetky otázky prof. Husára sa dá odpovedať len tak, že vlády na Slovensku po roku 1998 prakticky nič z toho zmysluplné pre občanov a chod štátu nevybudovali! Všetko vybudovali naši dedovia, rodičia, moja generácia a generácie narodené do roku cca 1980 pod hospodárskym a ekonomickým vedením „neschopných komunistov“… Len pripomeniem, že do roku 1990 malo Slovensko a celá federácia vyrovnaný rozpočet bez štátneho dlhu na prežitie štátu od zahraničných bánk.  Ak ste si všimli, posledných cca 10 rokov už ani jeden predseda vlády na Slovensku neblúzni o vyrovnanom rozpočte…

Takže môžem len potvrdiť, že hospodárenie a ekonomika oboch republík za Česko-Slovenskej federácie boli budované a postavené na istotoách pre štát a jeho občanov. Je to jednoznačný dôkaz správnosti fingovania sociálneho štátu, ktorý v Česko-Slovensku fungoval minimálne od roku 1960 na princípe mierneho spotrebiteľského nedostatku a investovania do seba. Ekonomika štátu nebola založená na princípe hrubého domáceho produktu ale na princípe reálnych zdrojových možnosti a výstupov v rozsahu a objeme umiestnenia výstupov bez potreby ich dlhodobého skladovania a ničenia zdrojov. Inými slovami bola dodržiavaná prioritná zásada hospodárenia riadiť produkciu tovarov vyrovnanú spotrebe štátu podľa zdrojových, výrobných a odbytových možností tj. dané možnosti = hospodárske výstupy = plná predajnosť výstupov = vyrovnaný rozpočet podnikov a štátu = sociálny zmier a fungujúci sociálny štát. Po naplnení tejto podmienky hlavne vo výrobe potravín sa prebytky exportovali.

V roku 1989 nám Chartisti 77 na čele degustátorom Václavom Havlom sľubovali raj na zemi a minimálne vyrovnanie hospodárstva a osobného blahobytu s kapitalistickým západom a jeho trhovým hospodárstvom. Musím konštatovať, že ich sľub Chartistov sa nakoniec splní, pretože západ nás totálne hospodársky a ekonomicky ošklbal, ľudia prišli o istoty v zamestnaní, právnu ochranu v zamestnaní, stratili istoty a kvalitu v zdravotnej starostlivosti, sociálnom zabezpečení rodín a dôchodcov, prišli o kvalitné vzdelanie a prakticky už aj o štát, ktorý by ich chránil. Teraz sa to isté deje v kapitalistickom západe navyše s tým, že prichádza aj o svoju národnú, kultúrnu, náboženskú a genetickú identitu a napokon aj o svoje národné štáty, ktoré Bruselskí byrokrati zlievajú do jednej bezmocnej beztvarej masy a pretvárajú ju na nové národy a štáty, ktoré nastúpia po rozpade a zániku terajšej podoby Európskej únie.

Tieto riziká momentálne reálne hrozia aj Slovensku, ktoré svoju stabilitu a istoty vymenilo a nahradilo za neistoty kapitalizmu. My však nežijeme v kapitalizme, my žijeme v rannom feudálnom kapitalizme, ktorý produkuje motorkov (moderných otrokov). Staroveký, stredoveký a otrok ranných čias stmeľovania Americkej konfederácie pracoval len za život, jedlo a strechu nad hlavou. Keď málo pracoval bol otrokárom zbičovaný a neskôr zastrelený. Dnešný otrokár neposkytuje otrokovi jedlo ani strechu nad hlavou. Je to problém otroka, ktorému dnešný motrokár za vykonanú prácu dá farebné papieriky – peniaze aby sa za ne sám postaral o svoje jedlo a strechu nad hlavou. Keď výkony motroka klesnú vyhodí ho zo svojich služieb a nech sa stará sám o seba u niekoho na nižšom stupni otrokárov. Či nakoniec zodraný motrok skončí v kartóne niekde v podchode je to problém motroka a nie otrokára.

Tzv. ponovembroví revolucionári a po nich nastupujúci tzv. politici ani netušili do čoho sa púšťajú a čo svojou ambicióznou nevedomosťou po získaní moci nad štátom spôsobia. Mnohí z nich ani netušili, že sú podprahovo riadení západnými anarchistami bažiacimi po absolútnej moci nad svetom a že sú naprogramovaní na zničenie najsilnejšieho hospodárskeho, ekonomického a ideologického konkurenta, Slovanské národy, ktorým sami v roku 1917-1918 prostredníctvom prevratu v cárskom Rusku implementovali ideu komunizmu a socializmu, pretože nerátali s tým, že sa to nakoniec obráti proti ním samým. Teraz sa história opakuje avšak s tým, že tentokrát to bude autorom revolúcií definitívny koniec, koniec nekonečných nekrytých úverov a jedinej globálnej svetovej moci v jednom jedinom bankovom centre kdesi v Londýne alebo Zürichu… 

Nevedeli a netušili to ani aktuálni politici na Slovensku, že nebudú môcť nemôžu autonómne riadiť hospodárstvo, ekonomiku a sociálnu politiku Slovenska, že naopak budú pre svoju naivnú bohorovnosť a všeznalosť musieť robiť len to čo im prikážu administrátori v Bruseli, Berlíne, Londýne a vo Washingtone a to čo im prikážu finančné korporácie aj na Slovensku. Tzv. politici na Slovensku nepočúvali a nechcú počúvať hlasy a rady skutočných odborníkov pre hospodárstvo, ekonomiku a sociálnu politiku napriek tomu, že sami vo svojej chvíľke zúfalstva nevediac ako ďalej vládnuť, vyzvú národ a odborníkov aby poradili ako ďalej, aby predložili víziu budúcnosti Slovenska. Keď aj dostanú ponuku na prerokovanie vízie nereagujú. Slovensko sa v podstate stalo len miestom pre kompletáž, skladovanie a distribúciu výrobkov zahraničných firiem a nejakým číslom na burze…

Tzv. politici na Slovensku, ktorí si od roku 1998 donekonečna vymieňajú miesto pri kormidle riadenia Slovenska, neboli a doposiaľ nie sú pripravení riadiť ani len vlastnú živnosť, nie ešte štát. Preto 33 rokov zažívame chaotické pády vlád a celospoločenský úpadok vo všetkých kategóriách života občanov a štátu.

Štát riadia novodobí absolventi univerzít, ktorí neboli pripravovaní na rozvoj spoločnosti, hospodárstva a ekonomiky štátu, boli pripravovaní na liberálnu slobodu jednotlivca vo všetkých smeroch, ktorý nakoniec zničí sám seba a tým zničí štát, pretože nevie žiť, nemá svoj osobný cieľ a silu ho dosiahnuť a keďže takých je už nesmierne veľa, nebude mať kto zabezpečiť jeho život, pretože štát je už plný takých slobodných neschopných ľudí čakajúcich na pomoc, ktorú im nebude mať kto poskytnúť a z čoho….

Tzv. politici počnúc Moravčíkovou vládou ale hlavne Dzurindovo-Miklószovou vládou sa zbavili riadenia a rozvoja národných (štátnych) zdrojov tvorby tovarov a peňazí (hodnotových výstupov) a začali riadiť Slovensko len na báze ekonomiky, ktorej aspoň základné pravidlá dané „sedliackym rozumom“ by mali poznať, ale ako sa ukázalo neovládal ich ani jeden, a tak odštartovali bezbrehé permanentné zadlžovanie štátu a zbedačovanie občanov. Vláda týchto dvoch najväčších ekonomických experimentátorov zničila všetky hospodárske a sociálne výdobytky vybudované predchádzajúcimi generáciami od konca druhej svetovej vojny až do prevratu 1989. Pracujúci človek sa pre nich stal len subjektom produkujúcim nejaký ekonomický efekt, a keď už neplnil ich predstavy stal sa príťažou ekonomiky, teda zbytočným elementom požierajúcim peniaze z dôchodkového fondu, ktorý pracujúci naplnil na svoje prežitie po skončení svojej aktívnej činnosti… 

Ťažko povedať, že zničené výdobytky spred roku 1990 neboli vedome zničené. Je pravda, že samotní aktéri ničenia, naprogramovaní novodobí aktivistickí „politici“, absolventi škôl a rôznych kurzov financovaných nadáciami „Open society“ bez praktických znalostí riadenia čohokoľvek, nie to ešte hospodárstva štátu a aspoň malej pracovnej skupinky ľudí, zničili a ešte ničia štát možno aj vedome s cieľom zničiť ho v záujme dožívajúcich globalistov, alebo len z naivného presvedčenia, že čo ich západní a prozápadní lektori a pedagógovia naučili je to najsprávnejšie čo môžu pre seba a štát spraviť.

Na druhej strane vieme, že štatisticky cca 90 % ľudskej spoločnosti má vlastnosti a správanie nemysliaceho davu a zo zostávajúcich 10% mysliacich ľudí len cca do 5% vie aj analyzovať –  vyhodnocovať, plánovať a riadiť spoločnosť, teba dav a štát. A akí z tých 10% sú pri kormidle, taký je aj nimi ovládaný dav a štát až do doby, kedy sa neobjaví a „čierna ovca a zopár jej sivých kamarátok“, ktoré skúsia osloviť mlčiace poslušné ovce a presmerujú ich od starého neschopného pastiera aj s jeho nevycvičeným  psom zo samovražednej cesty do priepasti, na novú, v krajnom prípade prípadne vytvoria vlastné stádo a pritúlia sa k inému stádu a pastierovi ktorý sa o ovce stará… 

V tejto našej Slovenskej situácii sa vynára otázka či novodobí politici o tomto všetkom vedia, alebo aspoň tušia.

Po tom všetkom, čo sa na Slovensku od vzniku tretej republiky a v Európskej únii meniacej sa zatiaľ na ďalšiu dočasnú unitárnu ríšu po ktorej nastúpi úplný rozklad EÚ a imperiálneho globalizmu sa ukazuje, že novodobí politici – absolventi liberalizovaných univerzít ani netušia a nepoznajú skutočné princípy a riziká riadenia čohokoľvek. Rozbili prakticky všetky zdrojové a hodnotové piliere na ktorých stáli národy a ich štáty Európskeho kontinentu teda aj Slovenska, vynímajúc európsku časť Ruska.

Západoeurópske národy svoj boj o národnú, fyzickú a ideovú identitu v podstate už prehrali a v súčasnosti sledujeme ich zánik pomalým preformátovaním na iné nové národy s novým spôsobom riadenia ich doterajších štátov čo nevidieť skrachovaného hospodárstva a ekonomiky aj celej EÚ.

Táto situácia je výstražným majákom pre Slovensko a ostatné štáty strednej a východnej Európy, ktorý jasne upozorňuje, že sa začal boj o záchranu dôstojnosti, identitu a existenciu Slovenska a jeho susedných štátov a vôbec štátov strednej a východnej Európy vrátane Ruska. Je to hlavne výsledok neschopnosti, nepripravenosti, nevedomosti občanov, ktorí si hovoria politici a hlavne ich osobná previazanosť a až životne existenčná závislosť na ich donoroch zo strany zanikajúceho západného sveta, ktorému sa medzi prstami stráca idea jednej globálnej moci, ktorú nabúrala vôľa  návratu k multipolárnemu svetu rešpektujúceho národné štáty a ich hospodárske a ekonomické danosti v prospech vzájomnej spolupráce.

Podriadenie riadenia štátu len ekonomickým výsledkom a honbe za čo najvyšším hrubým domácim produktom a nie skutočne reálnym výstupom doviedlo Slovensko a západ do bankrotového stavu nesplatiteľnosti svojich štátnych dlhov. Novodobí politici riadiaci kolónie kam patrí aj Slovensko, zanedbali starostlivosť o základ riadenia štátu, tj. o výrobnú základňu. Mysleli a myslia si, že ekonomika štátu prikrytá plachtou slobody a demokracie riadená cez úvery a burzu sa dá udržať a rozvíjať. Nedá sa a nikdy sa nedala! Je to len jedna veľká pyramídová hra a teraz sme svedkami jej pomalého konca.

Takzvaná demokracia priniesla nestabilitu riadenia hospodárstva a ekonomiky štátu, stratu koncepčného plánovania rozvíjania stávajúceho priemyslu, školstva, vedy a i. a stratu budovania nového priemyslu a nových služieb pre potreby novej doby. Všetko riadenie – neriadenie je zamerané len na produkciu zisku nadnárodných korporácií často meniac vlády najneskôr raz za 4 roky. Osem a viac ročne pôsobiace vládne zoskupenia sú pre majiteľov peňazí mimoriadne až životne nebezpečné, pretože ich hospodárstvo a ekonomika sa stabilizuje, stabilizuje sa aj sociálny život spoločnosti a čo horšie upevňuje národné povedomie a silovú obranu štátu. Poviem to aj inak, pre majiteľov peňazí a nadnárodných spoločností je existenčným nebezpečenstvom centrálne riadený štát so stabilným a vymožiteľnými pravidlami riadenia štátu v národnoštátnom záujme štátu. Stačí sa pozrieť na bývalé Česko-Slovensko, Čínu a Rusko dlhodobo riedené jednej ideovo, odborne a vedomostne zladenej skupiny politikov a hospodárov… 

Slovensko a myslím si, že nie len Slovensko má veľký problém s krátkodobým pôsobením vlád pri moci, čo bráni kontinuálnemu udržaniu chodu zostatkov štátnych a súkromných slovenských podnikov pričom o ich rozvoji za daného stavu je stále iluzórnejšie hovoriť. Každá nastupujúca vláda kritizuje a obviňuje predchádzajúcu vládu z rozvratu hospodárstva, ekonomiky a štátu. Čo je však zaujímavé, nikoho z predchodcov nastupujúca vláda nedá aspoň preveriť z defraudácie, úplatkov, rozkrádania a neviem čoho, ale naopak predchodcov akceptuje ako opozíciu a bojuje s ňou o čo najdlhšie pôsobenie pri válove peňazí a  moci… Ako sa hovorí, „vrana vrane oko nevykole“ a občania tieto mediálne prestrelky sledujú v médiách a už len ako folklór a divadlo, pretože po skončení politickej prestrelky vidia politikov s úsmevom na tvári ako sedia pri kávičke v reštaurácii a dohadujú si ďalší biznis, česť výnimkám… Občan zvlášť, keď sa na verejnosť prevalia miliónové, naposledy miliardové kauzy na účet štátu, ktoré nakoniec zaplatí občan tento občan potom všetko vníma ako obyčajný podvod a stráca rešpekt pred štátnymi inštitúciami a tzv. politikmi, pretože ešte vidí aj to, že nikto nie ani len formálne obvinený, nie to ešte aj stíhaný, súdený a nebodaj aj odsúdený. Politici teraz burcujú občanov aby sa hlásili na obranu vlasti – Slovenska pred Ruskou hrozbou, hrozbou vojny. Má zmysel pre občana aby so zbraňou v ruke chránil štát a takýchto politikov pred údajnou Ruskou agresiou, keď v štáte už skoro nič štátu a národu nepatrí, dokonca ani politika nie je v prospech občana a štátna suverenita o ktorej politici poslednú dobu pred kamerami radi a s pátosom hovoria je len spomienka?

Jedna staršia populárna pesnička má veľmi dobrý nadčasový text hovoriaci aj o súčasnosti „Všetko je to podvod“…  

Až sem sme sa zatiaľ na Slovensku aj vďaka nezáujmu Slovákov o politiku dostali. Desiatky rokov vo voľbách pripúšťame k moci stále tých istých politikov, ktorí nás svojimi sľubmi, že už budú lepšími dookola len podvádzajú.

Z pohľadu na predchádzajúcich 33 rokov a aktuálny stav Slovenska sa ukazuje, že úlohou prevratu v roku 1989 a novodobých mladých a neskúsených politikov bez akejkoľvek praxe v riadení bolo otvoriť náš trh a zlikvidovať konkurenčný priemysel v Česko-Slovensku. To splnili na 110% , ako sme za socializmu pri hodnotení plnenia plánu socialistických brigád hovorili… Teraz keď svoju úlohu splnili, chcú sa sami na svojej spoločenskej úrovni zabezpečiť, pretože na predaji národného majetku sa už čoskoro nebude dať veľa zarobiť a čoskoro už nebude čo speňažiť a ako zarobiť na poradenstve alebo sprostredkovaní predaja. Preto jeden druhého ohovára, čo nie je nič iné len prekáračky pred kamerou. Stačí im aby žili s vysoko nadštandardnou výškou platu z daní občanov, raz jedna skupina vo vláde potom druhá a stále dookola. Nazvem to ako cyklická špirála politikov…    

Záverom už len toľko, máme diagnózu, vieme čo a prečo sa stalo a ak chceme mať istotu o budúcnosti zostali nám už asi len dve možnosti, prvou je že musíme úplne zbankrotovať a nikdy viac sa nepozviechať čím získame istou svojho zániku a druhou je znovu budovať vlastnú výrobnú základňu štátu minimálne v plnom rozsahu každodennej spotreby a štát riadiť pod vedením politikov a hospodárov z praxou v riadení, pričom si dovolím povedať, že aj praktici s neúspešným riadením sú prínosom, pretože vedia kde spravili chyby. To súčasne znamená, že aj Slovenská republika sa musí vrátiť k základom koncepčného plánovania, budovania, riadenia a kontroly základných zdrojov tvoriacich štátne hospodárstvo a hodnoty pre rozvoj a rast národného štátu!

Táto druhá možnosť však vyvolala otázku aký má zmysel pôsobiť v tzv. Európskej únii a v jej menovej Eurozóne, keď nám neustále niečo diktuje, nariaďuje, zakazuje, neustále nás vydiera, sankcionuje hospodársky a ekonomicky ničí a my si to máme z našich peňazí aj platiť?

Noví politici musia vedieť, že v riadení je prvoradý cieľ, poznať aspoň základné pravidlá riadenia a nekompromisná cesta vedúca k cieľu. Preto v riadení firmy a štátu neexistuje demokracia, existuje len centralizmus a rešpektovanie platných aspoň základných pravidiel riadenia hospodárstva, ekonomiky a politiky! Slovensko od roku 1995 nič z toho nemá, preto sa rúti do priepasti svojho zániku ak si terajší politici na oboch akože protichodných táboroch v neustálom boji o prázdny a ohryzený válov moci neuvedomia, že hre na politikov je čoskoro koniec a čoskoro precitnú do tvrdej reality, kde každý štát bojuje sám za seba, za svoju existenciu a že éra politických aktivistov skončila.

Zmeny vo svete a koniec západnej formy globalizmu už prešli svojim vrcholom a teraz nastupuje nezadržateľný zostup napriek obrane a kopaniu okolo seba a zachraňovaniu čo sa ešte bude dať. Staré časy klasického kapitalizmu odišli s poslednou Britskou kráľovnou, „neokonzervatívci“ a „neoliberáli“ budovanie jednej globálnej moci nezvládli a teraz prichádzajú nové časy s návratom k národným štátom, na ktoré sa musí konečne pripraviť aj Slovensko ak chce prežiť ako národ a štát. Je už po dvanástej hodine…