Rusko a Čína so štátmi BRICS otvárajú novú a zásadnú etapu nového usporiadania multipolárneho sveta, ktorý je protikladom západom presadzovaného unipolárneho – koloniálneho sveta riadeného z jedného centra s ideou zmiešania národov do jednej beztvarej masy bez národnej identity – motrokov (moderných otrokov). Či si to priznáme, alebo nie ale v USA a v Kanade tento začal pred desiatkami rokov, v podstate v druhej polovici deväťdesiatych rokov min. stor. a v Európe sa tento proces už plnohodnotne rozvíja.
V podstate vzniká skupina dožívajúcich západných anglosaských koloniálnych štátov, skupina štátov BRICS a nezávislé a neutrálne štáty.
Celosvetovému totalitárnemu a koloniálnemu západnému NWO je koniec a končí aj totalitná EÚ v súčasnom tvare, ale to neznamená, že úplne zanikne. Trosky EÚ sa len zmenia na model Schwabovej a Sorosovej NWO v intenciách agendy 2030 a 2050.
Z pohľadu Slovenska je zaujímavá návšteva predsedu vlády Róberta Fica na aktuálnom stretnutí Šangajskej organizácie spolupráce (ŠOS) spolu so Srbským prezidentom Alexandarom Vučičom v súvislosti s možným vstupom Srbska do BRICS-u a nedávnym vyhlásením Roberta Fica o možnej neutralite Slovenska, ktorá sa pre Slovensko javí ako najvhodnejšia cesta jeho budúcnosti a zvrchovanosti. Róbert Fico a Alexandar Vučič sú vlastne jedinými zástupcami EÚ na stretnutí štátov „ŠOS“ a BRICS v Číne.
Zdá sa, že štáty skupiny ŠOS a BRICS majú z európskych štátov záujem len o Maďarsko, Slovensko a Srbsko. Slovensko z politického, hospodárskeho, ekonomického a vojenského hľadiska je takmer bezvýznamné, pretože nemá prakticky žiadne vlastný výrobný priemysel a vôbec hospodárstvo pokrývajúci aspoň vlastnú spotrebu ale strategicky je zaujímavé najmenej z dôvodu nárazníkového pásma a polohy v centre Európy vhodnej pre kontrolu a riadenie strednej a východnej Európy. Preto na Slovensku majú svoje záujmy ešte USA, rastú záujmy Číny, dožívajú Nemecké a zotrvávajú Ruské, Poľské a Maďarské.
Preto predsedom vlády Roberta Fica nedávno vyrieknutá myšlienka neutrality Slovenska nie je nerealistická a má svoje reálne opodstatnenie. Má to však zásadnú podmienku, musí dôjsť k zásadnej zmene spôsobu vládnutia na Slovensku z poslušného sluhovského a nesvojprávneho na koncepčné, rozvojové a suverénne riadenie.
Bohorovnosť a každou vládou nesplnené predvolebné sľuby vrátane súčasnej je z určitého pohľadu pre predstaviteľov skupiny BRICS napriek aktuálnej vládnej nestability a neustáleho defenzívneho boja vlády s opozíciou prijateľná hlavne vďaka jej predsedovi Robertovi Ficovi. Zrejme aj preto, že Robert Fico prejavuje snahu o presadzovanie národnej a štátnej suverenity ale na druhej strane na prijímaní stanovísk diktované vedením Európskej únie, ktoré salámovou metódou uberajú suverenitu Slovenska, súhlasom s represívnymi stanoviskami proti Rusku a nie nezanedbateľný jeho rétorický vplyv na obyvateľstvo, je Robert Fico ešte schopný presadiť zásadné vnútro a zahraničnopolitické zmeny na Slovensku v prospech Slovenska a záujmov spomenutých štátov vrátane záujmov štátov skupín ŠOS a BRICS bez veľkých emócií davu na ulici, ktoré by mohli zvrhnúť súčasné potácajúce sa vládne zoskupenie. Naopak, po krátkodobom mediálnom prskaní opozície by len posilnil svoju osobnú a vnútropolitickú pozíciu.
Žiaľ ak na Slovensku bude pokračovať doterajší spôsob vládnutia ad hoc, za súčasného stavu rozkladu a straty morálky v politike a v spoločnosti sa nedá vylúčiť návrat diletantov a anarchistov k moci z obdobia Covidových rokov Slovensku.
Súčasné vládne zoskupenie robí fatálne politické, hospodárske a ekonomické chyby a nepočúva a nechce počúvať hlas zdola, hlas ľudí praxe mimo politických funkcií a politicky dosadených úradníkov., napriek tomu, traja najvyšší ústavní činitelia vyzvali národ na predloženie vízií o smerovaní a budúcnosti Slovenska ako národného štátu.
Aj súčasná vláda, podobne ako predchádzajúce „covidvlády“ a ďalšie pred nimi, sa česť málo výnimkám obklopila poklonkujúcimi pseudoodbornikmi a namiesto vykonania zásadných zmien, ktoré politici pred a tesne po voľbách hlásali, neustále ustupuje a myslí, že si tak „kúpi“ opozičné spektrum… Naopak, takýto spôsob vládnutia je len prejavom slabosti, nesystémového, nekoncepčného riadenia a nerozhodnosť v zásadných otázkach hospodárenia, čo tentokrát perfektne využíva opozícia s jej hlavnou zbraňou, médiami, dokonca aj verejnoprospešnými, de facto štátnymi.
Jasnou ukážkou ako v skutočnosti vypadá vládnutie na Slovensku novozvolení politickí nositelia úplne otvorene a bez škrupúľ ukázali v boji o sľúbené ale nenaplnené ministerské posty a rezorty, a pritom si mysleli, že moc novozvoleným politikom a novej vláde zostáva naveky… Jednoducho prebehol obchod o pozície aby sa vláda nerozpadla hneď na začiatku vládnutia… Obzrúc sa do minulosti môžeme s kľudom Angličana konštatovať, že od roku 1995 tzv. výraznej väčšine politikov, myslím tým aj poslancov ide len o nadštandardné sociálne zabezpečenie a udržanie obyvateľstva (národa) pri riešení politiky a svojej životnej úrovne pri montážnom páse zahraničnej firmy, v krčme alebo pri televízii…
Druhé „žiaľ“ je, že občan vlastne ani nemá na výber, pretože politika a vstup do politiky na Slovensku sú založené na množstve peňazí a vplyvu zahraničných a domácich korporácií a médií. Tie skutočné národnoštátne mysliace a konajúce mini strany a možní politici snažiaci sa o znovuzrodenia Slovenska nič z týchto podmienok nespĺňajú a spĺňať nebudú až do doby pokiaľ občan nebude vedieť uživiť svoju rodinu a seba, pokiaľ nedôjde k prvým exekúciám pre nezaplatenie kadejakých emisných povoleniek za užívanie bytu, domu, auta, jedlo a nosenie topánok či použitie toalety za prekročenie produkcie CO2 a iných plynov…
Pretože je všeobecne známe, že občan mimo politiky má historickú pamäť dva až tri týždne, opäť sa obráti k politickej protiváhe aktuálne vládnucich strán a politikov a bude voliť sľúbenú nádej poskytnutú opozíciou, ktorej je možné veriť asi len v jednom o čom sa šepká, že opozícia bude naozaj odstraňovať a posielať svojich predchodcov do kriminálu, nech budú kdekoľvek uprataní. Na Slovensku už prelomili nedotknuteľnosť amnestie, prelomia (li) aj nedotknuteľnosť akejkoľvek imunity a tabu nebolo ani dianie v represívnych inštitúciách moci.
Ako povedal politický klasik Béla Bugár: „Na Slovensku je to tak!“.
Toto si nikto z dočasne „mocných“ neuvedomuje a nechce uvedomiť, že pôsobenie na súčasných postoch nie je večné a možno aj preto robia čo robia, tak ako ich predchodcovia, ak by sa už nemohli vrátiť.
Jedinou politickou šancou sebazáchovy aktuálnych politikov pri moci na Slovensku je výsledok stretnutia predsedu vlády Róberta Fica v Číne. Avšak aj bez ohľadu na výsledok stretnutí predsedu vlády Roberta Fica s ostatnými politikmi v Číne, hlavne s prezidentom Vladimírom Valdimírovičom Putinom, vláda musí konečne začať koncepčne riadiť hospodárstvo Slovenska a otočiť politické kormidlo naozaj na všetky štyri svetové strany a hlavne o 180⁰ smerom do skupiny štátov ŠOS a BRICS tak, ako Maďarsko a ďalšie štáty, alebo vystúpiť z NATO a EÚ a vyhlásiť neutralitu s možnou garanciou štátov BRICS a politické kormidlo nechať v parkovacej polohe a viac ním nekrútiť. Politika na všetky strany však musí byť politikou vecnou, nie len rétorickou a nie len jednej osoby, ale aspoň 80% vládneho a parlamentného zoskupenia! Sen, ale nie nemožný.
V opačnom prípade musíme počítať s nástupom vlády tzv. liberálov s Igorom Matovičom alebo bez neho a splynutím Slovenska v islamizovanej, rozkladajúcej sa Európe s blížiacou sa anarchiou, ktorá prinesie, vlastne už prináša preformátovanie európskych národov a hraníc súčasných štátov v ktorých sa rozhárajú ohniská pouličných nepokojov hroziacich prerásť do občianskych vojen… Stačí pozrieť na zahraničné agentúrne správy, pretože zo správ na Slovensku sa o pouličných stretoch domorodcov s prišelcami toho človek nedozvie.
Nastúpenému rozkladnému procesu v Európskej únii už nezabráni žiadny eurokomisár a ani všetci úradníci eurobruselu, Paríža ani Berlína dokopy, tobôž rastúce riziko rozsiahleho vojnového konfliktu s Ruskom, pretože ten proces už začal Kyjevským euromajdanom v roku 2014. a vstupom prvého mama Merkelovou privítaného migranta.
Sme v situácii, kedy Slovensko je možné ešte ako-tak zachrániť a začať obnovu jeho hospodárstva a národnej a štátnej suverenity bez krvi na ulici, o čom sa v iných štátoch európskej únie už hovoriť ani náhodou nedá.
Zdá sa, že okrem Roberta Fica a bývalých aktívnych politikov si kritickú hospodársku a sociálnu situáciu na Slovensku a v Európe uvedomujú aj niektorí vodcovia pronárodných mini strán ale občania si tento stav ešte plne neuvedomujú ak vôbec, pretože všetky doterajšie vlády robili všetko preto, aby národ a vôbec občania nerozmýšľali nad dianím v politike a boli ňou maximálne znechutení, nehovorili do nej mimo volieb a čo najmenej chodili k voľbám.
V každom prípade bez ohľadu na to, či Slovensko vstúpi alebo nevstúpi do skupiny štátov ŠOS, alebo BRICS, prišiel čas skoncovať s doterajším postavením Slovenska v Európe a nekoncepčným nekonečným „ad hoc“ na a dlh spôsobom vládnutia na Slovensku!
Na zmenu však treba zmenu politikov a zmenu politického myslenia v celej spoločnosti. Je to dlhodobý proces, ktorý musí začať v školách, médiách, v zrdavotnej a hospodárskej politike atď.
K riadeniu hospodárstva je neodkladne nevyhnutné inštalovať skutočných odborníkov s dlhoročnou praxou vo svojom odbore, je nevyhnutné zredukovať prebujnelú štátnu a verejnú často zbytočnú administratívu a nepotrebných úradníkov poslať do práce v teréne! Je nevyhnutné prijať zákon o národnoštátnych záujmoch, zákon o štátnej doktríne, zákon o urbanizme a rozvoji Slovenska, zákon na ochranu republiky a nakoniec revidovať všetky zákony prijaté od roku 1993. Čo sa týka volieb, bolo by určite prínosom prijať aktuálne navrhované zmeny amerického prezidenta Donalda Trumpa vo volebnom zákone, tj. mať volebný preukaz, voľba len osobne s papierovým volebným lístkom v ruke a žiadne elektornické voľby a voľby poštou! Bez týchto základných legislatívnych zmien je akákoľvek konsolidácia financií a slovenského hospodárstva len ilúziou a pokračovaním zbedačovania občanov Slovenska, pretože tak, či tak v konečnom dôsledku zaplatí občan-volič neschopnosť politikov riadiť hospodárstvo a štát, a preto, že štát okrem príjmu DPH, akého takého podielu v štátnych monopoloch čo mu zostal, daní občanov a slovenskej trochy podnikateľov nemá žiadne iné príjmy. Štát, teda tí čo ho riadili, riadia a chcú riadiť bez realizovania navrhnutých principiálnych zmien nech budú robiť akúkoľvek konsolidáciu financií, nedosiahnu nič iné, len rast chudoby a štátneho – po európsky „verejného“ dlhu.
Dá sa sarkasticky povedať, že občan – volič platí a chudobnie pre svoj nezáujem o dianí okolo neho a následne zlú voľbu politikov, ktorým po predvolebnom guláši dal svoju dôveru pre menšie zlo, ktoré je stále väčšie… Je to ako choroba, ktorú včas nevyliečiš, trpíš následkami, alebo skoro skončíš…
Občania si tiež musia uvedomiť, že moc je v ich rukách a hlavách, že oni sú tými, kto rozhoduje, komu dajú svoj hlas vo voľbách a koho sa v politike treba zbaviť, ak nimi zvolený politík opakovane sklame ich dôveru v lepší zajtrajšok.
Celá debata | RSS tejto debaty